Bufet Jahodná

Reštaurácia a prostredie. Martin Novák zamieril na Južné Slovensko, do obce Jahodná pri Dunajskej Strede, hneď vedľa benzínovej pumpy. Čakal reštauráciu, no už od prahu opravuje sám seba: „Som mal dojsť do reštaurácie, nie do bufetu." Je to obyčajný bufet pri ceste, kam chodia najmä robotníci zo stavby, a Martin po prvom pohľade ostáva „v nemom úžase", také miesto, kde si človek ani netrúfa najesť sa.

Kto tam je. Majiteľkou je Klaudia Broberiarová, slobodná mama troch detí, ktorá podnik prevzala asi mesiac po predošlej majiteľke Mirke. Mirka (48) tu kedysi bufet vlastnila a robila v ňom desať rokov; dnes už len čašníčkuje. V kuchyni vypomáha Anna „Anička" Molnárová („ja nie som kuchárka, ja záhradníčka") a Týma Galkiová ako výpomoc. Skutočnou kuchárkou bola Veronika so skúsenosťou zo školskej jedálne, lenže tú Klaudia pár dní pred natáčaním v nervoch poslala preč. „Som tu od 6 rána, robím, čo môžem a aj tak to neklapie," priznáva Klaudia.

Prečo volali Martina. Klaudia volá o pomoc, lebo už fakt nevie, čo robí zle. Topí sa v dlhoch, je „neviem koľko dní po splatnosti elektriny", a má pocit, že šliape v blate a nevie sa z neho vybrodiť. Podnik si otvorila, lebo chcela urobiť niečo svoje, „lebo som nikdy v živote nič nedokázala", no teraz to chce vzdať bez toho, aby vzdala bez boja.

Prvá návšteva. Martin si dáva naprieč ponukou a je to katastrofa. Vyprážaný syr v polotovarovej studenej gúmenej žemli s čínskou kapustou, gyros, z ktorého „som dostal dva deci oleja", mäso ako olejový čips. Všetky tri polievky majú ten istý základ: „paprika, múka, paprika, múka." Segedín má tvrdé, gumené mäso „ako keby som jedol karton" a cudziu pachuť po starom oleji. Fotka verzus realita ho dorazí. „Toto jedlo je tak niečo otrasné, aké by varilo niekto mne za trest." Najlepšie na obede sú mrazené hranolky z vrecka.

Diagnóza. Martin nazýva kuchyňu kapitolou z Biblie, „Sodoma a Gomora". Nájde muchy, pavučiny, myšací trus, mačacie žrádlo uskladnené medzi potravinami pre ľudí a „žijúce baktérie" na čiernom flaku. „Ten pult je brána medzi Mordorom a Svetom, a toto je ten Mordor." Podnik na mieste zatvára: „Tu som zavrel." V slzavej konfrontácii Klaudii vytkne, že za stav nesie zodpovednosť ona, všetko nechala dôjsť do tohto levelu, pred problémami uteká a stále len opakuje „bolo, bolo, bolo". Úloha znie: radikálne upratať a zavolať späť Veroniku.

Reštart. Po dlhej noci upratovania prichádza test: Martin necháva dievčatá uvariť guláš v trinásťlitrovom kotlíku, no naschvál im dá takmer desať kíl mäsa, aby videl, či budú gazdovať, alebo nezmyselne minú všetko. „Kuchyňa nie je len o tom dobre navariť, ale aj o tom, ako sa správaš k peniazom." Guláš potom roznášajú medzi divákov na futbale a rozdávajú letáky, aby si podnik konečne „predali" domácim. Od kamarátov z Gastrokuchyne.sk dostávajú nový riad, hrnce, digestor aj odpudzovač múch, a Veronika sa vracia do kuchyne.

Nový koncept a menu. Martin nepredstiera, že z bufetu spraví reštauráciu, úprimne ho prerámcuje na poctivú „dobrú jedáleň". Strháva staré banery s párkami a ázijským bistrom, dáva červené obrusy, prerába výdajný pult, aby mala každá svoje miesto. Mäkký syr berie od kamaráta Tomáša z neďalekej farmy. Menu sú tradičné slovenské jedlá: cesnaková polievka s domácimi krutónmi, gulášová a frankfurtská polievka, segedín s knedľou, pečený bôčik s kapustou a zemiakovou knedľou, roštienka na znojemský spôsob, vyprážaný lokálny syr a ovocná bublanina.

Ostrý večer. Na ostrú skúšku príde najprv fekálny voz, ktorý hadicu pichne rovno k terase, namiesto vône z kuchyne „cítia Žúmpu". V kuchyni je „stoický kľud" až priveľmi: tempo je vlažné, Veronika zle rozvrhne prácu, knedľa nestíha, mäso ostáva tvrdé a koláč sa spáli. Klaudia sa však vynachádza, hostí posadí, kúpi čas a spálený dezert nahradí nanukom. Napriek chaosu si zákazníci pochutia, vracajú sa po druhý raz a berú si jedlo domov. „Buďte radi, že to dopadlo celkom pozitívne."

Návrat po mesiaci. O mesiac sa Martin vracia a privíta ho chladné „po starom". Muchy sú stále tu, knedľa je záhadne zafarbená domodra (nie pleseň, ale farba), rezeň je vlhký a gumený, lebo ho hodili do teplej várnice, párky ako špongia. Najhoršie je ovzdušie: Veronika sa cíti zavalená, sťažuje sa na „šedú eminenciu" Milku, ktorá jej za chrbtom hovorí, že jej jedlo je hnus, a vzťahy medzi dievčatami sú otrávené. „Jedlo presne odráža tú atmosféru, ktorá tu je." Klaudia priznáva, že chodí do práce úplne na nervy hotová.

Verdikt: 0 nožov. Martin odchádza so zmiešanými pocitmi a udeľuje 0 nožov, nulu. Samy dievčatá totiž povedali, že sa nič nezmenilo: „nespravil sa žiadny krok k tomu, aby som mu udelil nejakú známku, nejaké nože." Škoda, dodáva, keby sa boli porozprávali už pred mesiacom, mohlo to dopadnúť úplne inak.